REKONDIČNÝ POBYT NA MNÍCHOVSKOM POTOKU

Krásny, zimný, čarovný, vianočný a prázdninový mesiac december. Uprostred neho, konkrétne 16. decembra 2008, po piatej vyučovacej hodine sa šťastní študenti s vedomím riaditeľského voľna na nasledujúci deň – 17. decembra roztratili do ulíc, lebo my, pedagogický zbor Gymnázia L. Stöckela, sme mali úplne iný plán ako každodenné učenie.

Pán riaditeľ RNDr. M. Tribus naplánoval rekondičný 24-hodinový pobyt spojený s psychologickým školením v rekreačnom stredisku na Mníchovskom potoku. Skôr, ako sme v spoločenskej miestnosti zasadli do kruhu každý každému zočí do očí, išli sme sa rozhýbať na prechádzku do Zlatého. Cestu nám spočiatku spríjemňovalo slniečko, ale svoju moc ukázal aj silný vietor. Túto dlhšiu prechádzkovú túru každý z kolegov bez problémov zvládol. Výklad o miestnych atrakciách nám podával geograf RNDr. V. Sabol.

Psychologickými prednáškami a aktivitami nás sprevádzala PhDr. K. Stašáková. To, že koľko ľudí, toľko názorov je pravda, sme sa presvedčili pri jednej z aktivít, pri ktorej sme dali najavo, či sme tam prišli z povinnosti, či sa niečo nové naučiť alebo len tak za zábavou.  Každý z nás sa mal začleniť do niektorej zo skupín.

 Veľmi vášnivo sme sa dokázali vžiť do pripravených psychologických hier a keďže sme boli ako samotní študenti, pôsobilo to veľmi spontánne a príjemne. Dôkazom toho bola aj aktivita vymenených stoličiek, kde sme si mali presadnúť najprv tí, ktorí mali momentálne šťastný deň, potom tí, ktorí boli v strese, tak tí, ktorí sa prezentujú ako optimisti, tí, ktorí majú zo seba radosť a nakoniec tí, ktorí majú akúkoľvek skúsenosť zo stresom.

Presvedčili sme sa, že každý z nás prechádza v živote rôznymi stresovými situáciami. Určite je to bežné, ale nie nevyhnutné. Je potrebné naučiť sa, ako takýmto negatívnym situáciám predchádzať, aj keď je na druhej strane pravdou, že stres nemusí byť len negatívny...

Zaujímavá bola aj aktivita s obálkami, do ktorých sme anonymne vpisovali, čo môže byť pre nás zdrojom stresu. Ako príklady boli uvedené: povolanie, rodina, rodičia, kolegovia, študenti, ja sám, Boh, či priatelia. To isté platilo aj o zdrojoch šťastia...

Vzájomným obohatením bola pre nás aj informácia o tom, že aj keď niektorí z nás občas uvažovali nad zmenou povolania, nikto by sa nakoniec nevzdal učiteľskej profesie. Aj keď je to práca veľmi náročná, je aj veľmi pekná, pretože pracovať s mladými inteligentnými a nadanými študentmi, je prospešné a navzájom obohacujúce...

Po „náročnej“ túre a „vyčerpávajúcom“ školení sme mali chutnú večeru, a aby nám lepšie trávilo, pre dobrú náladu a do tanca, prišla zahrať hudobná skupina Dujavanka.

Druhý deň sa niesol v podobnom duchu. Po raňajkách sme sa vybrali na Kláštorisko, na ktoré sme však nedošli pre miestne práce s drevom, takže Pod čerešňou sme sa otočili a vrátili sa naspäť. Znovu nás čakala práca... Obedom sa všetko skončilo a nasledovala cesta autobusom ku gymnáziu.

Cieľom stretnutia bolo viac sa spoznať, porozprávať, vymeniť si zážitky nielen zo školského, ale i mimoškolského prostredia a v konečnom dôsledku vlastne sceliť samotný kolektív. Podarilo sa nám to? Odpoveď je v každom z nás...

PhDr. Ingrid Molčanová