Osvienčim
Osvienčim. Symbol vrážd, poníženia a utrpenia. Už len to slovo v nás vyvoláva zimomriavky. My druháci z Gymnázia Leonarda Stöckela sme sa podujali na návštevu tohto miesta, z ktorého v nás doteraz rezonuje hrôza.
Samozrejme, boli sme zvedaví, ako to bude prebiehať, čo uvidíme, ako to zvládneme. Navštívili sme hlavný tábor Auschwitz a Osvienčim II, teda Birkenau. V úvode sme si vypočuli ich stručnú históriu a nemohli sme si nevšimnúť nápis „Arbeit macht frei!“ (Práca oslobodzuje!), ktorý je jednoznačne zákerným výsmechom pre tých, ktorí vstupovali do tábora. Neskôr sme prechádzali po jednotlivých blokoch tábora. Bolo ťažké nájsť niečo, čo by nebolo proti ľudskej dôstojnosti. Pri opisoch zverstiev, ktoré tam boli páchané, nám bolo do plaču. Fotky zničených a zmrzačených ľudí, hlavne detí, na ktorých robil pokusy doktor Jozef Mengele, oddeľovanie mužov od žien, detí od matiek, vitríny plné ľudských vlasov, topánok či protéz, podzemné väzenie, alebo plynové komory a pece na spaľovanie mŕtvol... Jednoducho, zverstvá páchané na ľuďoch, ktorí sa ničím neprevinili a chceli len prežiť život podľa svojich predstáv. Nie najpríjemnejší zážitok, ale určite poučný. Veď pripomenutím minulosti sa dá predísť zopakovaniu chýb v súčasnosti, pretože aj v tomto období sa stretávame s neofašistickými a inými extrémistickými organizáciami, hanobiacimi či už rasu, alebo náboženstvo. Práve tie sú hrozbou súčasnosti.
Na záver by som sa chcela poďakovať našim milým profesorkám, a to Mgr. M. Rohaľovej, Mgr. A. Gombošovej a PhDr. L. Lukáčovej, že pre nás túto zaujímavú exkurziu zorganizovali.
Lenka
Tulejová, študentka Gymnázia L. Stöckela,
