OČAMI  PRVÁKA

Určite žiadny človek nezabudol na svoj prvý deň na strednej škole. Každý má naň nejaké spomienky. Možno mal pred ním strach či obavy, možno sa z nástupu na novú školu tešil.

Aj my tohtoroční prváci už máme ten slávnostný deň za sebou. Pri jeho prežívaní nás sprevádzali rôzne pocity. Prvou našou reakciou bola predsa len zvedavosť. Boli sme zvedaví na našich triednych profesorov, nových spolužiakov, budúcu triedu, nové predmety, či profesorov, ktorí nás budú vyučovať. Zdá sa, že každému v tej chvíli prebehlo hlavou azda milión otázok naraz. Keď už boli vypovedané aspoň tie základné z nich, všimli sme si „veľkosť“ nášho  nového druhého domova. Cítili sme sa tak trocha stratení v týchto obrovských priestoroch.

Našťastie, naši profesori (a ich milý prístup k nám) zabezpečili, že sme sa v škole udomácnili. Začal sa nám páčiť rýchly študentský život v nej. Začali sa nám páčiť neuveriteľné počty žiakov, ktoré táto škola má. Začali sa nám páčiť výrazy starších študentov, ktorí sa tvária, že ich tu už nič neprekvapí, a už sa tešíme, kedy sa takto budeme tváriť aj my. Začali sa nám páčiť a hlavne nám začali chutiť obedy v našej jedálni. Dokonca sa nám začal páčiť školský zvonček, ktorého sa občas nevieme dočkať a už sa tešíme aj na ten nový.

Tieto dojmy nasvedčujú len jedinej veci – stali sme sa (telom aj dušou) oficiálnymi študentmi  Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove. Za toto i mnoho iných skutočností patrí veľké ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili, či pričinia o to, aby sme sa tu cítili čo najlepšie. ĎAKUJEME!