EUSTORY – šanca pre
študentov spoznať svoj región i svet
EUSTORY
je sieť dejepisných súťaží po celej
Európe. Je to kultúrna organizácia,
a tak chápe aj rozsah svojej činnosti.
Nepôsobí len
v štátoch EÚ, ale
aj v nečlenských štátoch, ako
sú napríklad Švajčiarsko, Rusko,
Bielorusko
či Srbsko. Združuje štáty so spoločným
kultúrnym dedičstvom - vyznávajúcim
európske hodnoty. Za cieľ
si kladie vzbudiť v mladých ľuďoch
záujem o svoje dejiny,
o svoje korene a kultúrne odkazy predkov.
Zároveň vedie
k otvorenosti k ostatným
národom a tolerancii medzi ľuďmi.
Nevychováva zaslepených nacionalistov, ale
sebavedomých Európanov.
Bolo
to minulého roku v decembri, keď som sa dopočul od
našej učiteľky dejepisu
PhDr. Anny Šimovej o možnosti zúčastniť
sa na súťaži v oblasti
histórie. Keďže takýchto podujatí nie
je veľa, rozhodol som sa, spolu so svojou
spolužiačkou Zuzkou Polákovou, že sa na to dáme.
Podstatou
bolo napísať prácu na tému Kultúra môjho
regiónu v 20. storočí a jej
špecifiká. Po konzultácii
s pani
profesorkou sme sa rozhodli, že podrobnejšie zmapujeme život
a tvorbu dvoch
významných absolventov Gymnázia
Leonarda Stöckela a jedného
bývalého pedagóga:
dramaturga Karola Jančoška,
grécko-katolíckeho kňaza Emila Korbu
a hudobného skladateľa Jozefa
Grešáka.
Práca
na tejto téme bola
zdĺhavá a časovo
náročná. Je to nedávna
história, ktorá ešte nie je
spracovaná. Chýbajú odborné
publikácie a v archívnych
materiáloch z tohto obdobia je
poriadny chaos. No problémy sme prekonali, a tak
sme v apríli mohli
poslať prácu do Bratislavy spokojní
s dobre vykonanou robotou.
Koncom
mája prišla prekvapujúca
príjemná správa. Umiestnili sme sa na
druhom mieste
v rámci celého Slovenska.
Zároveň sme boli pozvaní na
slávnostný ceremoniál
odovzdávania cien do Bratislavy. Súčasťou ceny
bola možnosť zúčastniť sa a študijnom
pobyte v zahraničí. Tohto roku Eustory organizovala
semináre v troch
krajinách: vo Švajčiarsku, v Srbsku a v
Nemecku.
Po
slávnostnom ceremoniáli, na ktorom sa
zúčastnili popredné osobnosti
historických inštitúcií,
sme obidvaja absolvovali pohovor s poslankyňou z centrály
Eustory z Hamburgu.
Pýtala sa nás na našu
prácu, záujmy a dôvody, prečo
sa chceme na študijnom
pobyte zúčastniť. Pohovor bol v anglickom jazyku
a sčasti bol
zameraný aj na zistenie našej jazykovej
zdatnosti. Počas prázdnin mi prišla
kladná odpoveď, čo ma nesmierne potešilo.
Bohužiaľ, Zuzka také šťastie nemala.
Po istom
zvážení som si vybral pobyt vo
Švajčiarsku. Bolo
to hlavne kvôli veľmi zaujímavej téme: Engandine
- život v odľahlom, ale medzinárodne prepojenom
horskom údolí. Cieľom
pobytu bolo oboznámenie sa s kultúrou,
históriou a súčasnosťou tohto
prekrásneho regiónu. Dominovala otázka
migrácie. Dolná Engandine je situovaná
v najvýchodnejšom výbežku
Švajčiarskej konfederácie
v kantóne
Graubünden neďaleko hranice s Rakúskom. Je
to dlhé členité údolie
obklopené Alpami s nádhernou horskou
scenériou. Má
špecifickú kultúru.
Hovorí sa tam retrorománskym
jazykom, ktorý má latinský
pôvod. Život obyvateľov bol v minulosti
úzko spätý
s prírodou, dominovalo
poľnohospodárstvo, hlavne chov dobytka, oviec
a kôz. Bol to chudobný kraj
s drsnými klimatickými podmienkami. Aj
preto veľa ľudí muselo odísť za
prácou. Mnoho ľudí sa dalo naverbovať do vojsk
rôznych
európskych kráľov. Zlom nastal na prelome 19.
a 20. storočia, keď sa začal
rozvoj cestovného ruchu. Vyrástlo tu nespočetne
veľa hotelov, vznikali
strediská zimných športov
a tradíciu získali aj kúpele.
Problém emigrácie
sa úplne otočil aj kvôli svetovým
vojnám. Z krajiny emigrantov sa stala
krajina s najväčším percentom
cudzincov na svete. Švajčiarsko je svetu
otvorené, no so získaním občianstva
často býva problém.
Na
seminári v švajčiarskom Scoule sa
zúčastnili osemnásti študenti
z desiatich krajín prevažne strednej
a východnej Európy. Spoločným
dorozumievacím jazykom bola angličtina, ktorej znalosť bola
nevyhnutná. Hlavným
organizátorom bola švajčiarska
asociácia HISTORIA združujúca učiteľov dejepisu.
Tá sa postarala o lektorov aj o financie.
Prístup
organizátorov bol skutočne príkladný.
Program bol vyvážený. Na jednej strane
nám boli poskytnuté
základné informácie
o regióne a migrácii, na
druhej strane to šikovne prepojili
s našou vlastnou výskumnou činnosťou.
Výsledkom bola publikácia s rozsahom asi
20 strán o probléme migrácie
v regióne hornej Engandine. Pamätalo sa aj
na oddych a relax,
navštívili sme mnohé
múzeá, stretli sme sa
s vrstovníkmi zo strednej školy
vo Ftane, zúčastnili sme sa na miestnej
folklórnej slávnosti a prešli
sme
sa po horských chodníkoch Álp. Naozaj
sme sa ani na sekundu nenudili. Odniesol
som si množstvo zážitkov i vedomostí,
spoznal som zaujímavých ľudí,
našiel
pár kamarátov a videl kus sveta. Dnes
sú možnosti pre šikovných
ľudí
otvorené. Len sa treba chytiť svojej šance.